Pohodová zimná túra na Smrekovicu
- Sedlo Chvalabohu (750 m): východzí bod túry
- Markova skratka rázcestie (1095 m): dôležitý orientačný bod na trase
- Smrekovica (1200 m): hlavný cieľ túry, najvyšší bod hrebeňa
- Prevýšenie: 461 m
- Dĺžka trasy: 9,6 km
- Trvanie: cca 3,2 hod. (zima)
- Náročnosť: ľahká
Tento zimný výstup ponúka nielen prechádzku a povedzme takú trochu intenzívnejšiu nedeľňajšiu pohybovú aktivitu, ale aj možnosť preskúmať krásy slovenskej prírody v zimnom období. Sme nesmierne radi, že tak idilické miesto sa nachádza v relatívne akceptovateľnej dostupnosti od Košíc, odkiaľ stále vyrážame na naše výlety. Konečne sme nešli skrz Branisko, ale navštívili sme ho hore a je to naozaj terno. Dopĺňame, že náročnosť trasy je skutočne ovplyvnená jedine výškou snehovej pokrývky, ktorú treba prešľapať. Samozrejme je potrebné aj tu mať so sebou vhodné vybavenie pre zimnú turistiku.
Foto zdroj: autor článku
PREKVAPIVÁ KRÁSKA SMREKOVICA
Turistický výstup na Smrekovicu predstavuje jednoduchú a zároveň nádhernú túru v zimných mesiacoch. Vedú na ňu viaceré trasy a jedna z tých kratších je z priesmyku Branisko. Na vrchole priesmyku je miesto s názvom Chvála Bohu. Je to východiskový bod našej trasy. Dá sa tu zaparkovať, nájdete tam aj informačnú tabuľu a smerovník. Ak by bolo parkovisko plné, nezúfajte. V smere na Smrekovicu po cca 100 metroch je odstavná plocha pre ďalšie vozidlá, takže parkovanie problém nie je. Počas výstupu sa turisti môžu tešiť na pôsobivé scenérie a krásnu, až rozprávkovú prírodu. Inak na trase nie je nič komplikované. Stačí nasledovať modrú turistickú značku. Vedie z priesmyku až na samotný vrchol. Určitú časť cesty Vás bude sprevádzať potôčik s názvom Svinka. Aj napriek mrazivému počasiu ho bolo ešte počuť žblnkotať. V zimnom období sa miesto javilo až neskutočne idilicky a pokojne. Spočiatku prechádzate cez chatovú oblasť a pri každej chatke, ktorú obchádzate si určite poviete, že stojí presne na mieste, kde by ste chceli, aby stála tá vaša. Cestu vám bude ukazovať aj takýto nádherný smerovník.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Jednoducho čarovné miesto umocnené pomaly padajúcimi vločkami a vŕzgajúcim snehom pod nohami. Kráčate takmer po rovine a približne po prejdení 2,3 kilometra sa cesta mierne zdvíha. Netušíme aký má povrch, nakoľko je všetko pod snehom, ale z internetových zdrojov sa neskôr dozvedáme, že je to asfaltová cesta, ktorá sa postupne mení na štrkovú.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Asi na 2,5 kilometri cesta prudko odbočuje vľavo. Modrá značka vás však nasmeruje priamo do lesa na lesný chodník. Nedá sa to minúť.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Vstupujete do zmiešaného lesa, v ktorom majú však jasnú prevahu ihličnany. Takto to máme radi najviac. Krátky úsek lesom náhle strieda veľká lúka. Na jej pravej strane pod lesom vás upúta kryté sedenie, kde si môžete oddýchnuť, ale to snáď ani nie je potrebné. Ibaže by chceli deti trochu výbeh :).
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Vedľa posedenia je informačná tabuľa, kde sa môžete dozvedieť zaujímavosti o navštívenej lokalite. Až pri posedení sme zistili, že chodník pokračuje po jeho pravej strane stále ešte pohodlným stúpaním. To je možno jediná malá komplikácia na tejto trase. Približne po 3 kilometroch prichádzame na rázcestie. Odtiaľ sa vydávame po modrej značke 
s názvom Markova skratka. Oznamuje nám, že náš cieľ je vzdialený 30 minút. Vedie už výrazne strmším stúpaním priamo do lesa. Les sa zdá byť po nejakom dávnejšom polome s následným umelým zalesnením, pretože chodník vedie skrz husto rastúce mladé ihličnany. Naozaj romantické scenérie, namrznuté a zasnežené stromy, takmer tunely medzi nimi, ktorými je treba prejsť. Páčilo sa nám to. Po zdolaní cca 4,8 km za niečo málo cez 2 hodiny prichádzame na vrchol a ústa sa nám otvorili dokorán. Nádhera.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Výhľady sú prekrásne, to samozrejme áno, ale je málo miest, kde je vrchol tak perfektne upravený.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Lavičky, posedenia, výhľadová vežička (náš názov) a ako bonus za všetky - útulňa s posedením a aj s krytým sedením pri nepriazni počasia. Posedenie je uzemnené, čo je veľmi praktický detail.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Pri tejto túre sme si dali pozor, aby sme to neprehnali s tempom, nakoľko bol vyslovene štipľavý mráz a nechceli sme sa veľmi potiť. Napriek tomu sa poteniu človek nevyhne. Približne v polke túry sme sa radšej zbavili strednej vrstvy oblečenia a bolo to tak akurát. Hore sme už len vymenili spodnú vrstvu oblečenia za suchú, nahodili na seba ďalšie dve (strednú a vrchnú) a v pohodlnom teplúčku sme sa pri horúcom čajíku kochali výhľadmi a pochutnávali si na zapečených toastoch. Keďže sa v zime rýchlo stmieva, na cestu sme si pribalili pre istotu čelovky, ale nakoniec sme to zvládli bez nich. Bez mačiek a palíc však ani krok. Uľahčite si to. Navyše je to aj bezpečnejšie turistikovanie. Cesta nadol bola naozaj rýchla s veľmi príjemným zdržaním, pretože nám zasvietilo slnko a zlatú fotografickú hodinku sme si vychutnali naplno. Napriek foteniu nám cesta späť zabrala hodinu a trošku.
Foto zdroj: Mgr. Katarína Pružinská
Záver
Branisko - je jedno krásne prekvapenie a tešíme sa na jeho objavovanie. Pridajte sa.
Husté sneženie. Bezvetrie. Vonkajšia teplota okolo -7 až -9 °C. Ako spodná vrstva mi výborne poslúžilo toto technické tričko s dlhým rukávom a s technológiou Omni-Wick™. Neutralizuje zápach... Nenechajte sa zmiasť minimalistickým štýlom, ponúka viac funkcií ako sa na prvý pohľad zdá....
Ako strednú vrstvu som volil moju obľúbenú flisku z produktovej rady TITANIUM, na ktorú nedám dopustiť a najradšej by som v nej aj spal. Hreje a zároveň vetrá.
Ako vrchnú vrstvu som volil opäť bundu Columbia Platinum Peak™ Hooded Jacket. Dôvodom je najmä to, že ju stále testujem, aby som Vám mohol poskytnúť ucelený názor na ňu. Ja sa dosť potím pri výstupoch a táto bunda je pre mňa úplne ideálna. Je naozaj veľmi ľahká (okolo 350 g), tenká a na zimnú bundu nevzbudzuje na prvý pohľad dôveru. U mňa ju má na 100%.
